Dejiny medicíny Roya Portera sú mimoriadnym dielom, ktoré sumarizuje a hodnotí celý doterajší vývoj praktickej medicíny i lekárskej vedy. Autor sa snaží zachytiť stále rýchlejší a dynamickejší pokrok medicíny, uvedomuje si však aj jej súčasné limity a novo vznikajúce problémy – napríklad meniacu sa podobu vzťahu medzi lekárom a pacientom, hrozbu nových chorôb či doteraz iba veľmi obmedzené úspechy v boji s onkologickými ochoreniami. Vývoj medicíny a lekárskej vedy predstavuje na širšom náboženskom, vedeckom, ekonomickom, sociálnom i politickom pozadí - na pozadí dejín ľudskej kultúry vôbec. Celou históriou medicíny, tak ako je v knihe vykreslená, prelína túžba po poznaní skutočných príčin najrôznejších chorobných stavov, možnosťou je liečiť a predchádzať im, čo Porter považuje za hlavnú hnaciu silu pokroku lekárskej vedy.
Kniha sa venuje predovšetkým medicíne západnej od staroveku po súčasnosť, avšak pre porovnanie ponúka stručný vhľad do tradícií medicíny východnej (arabskej, čínskej a indickej); v skratke tiež pripomína hlavné prúdy a predstaviteľov novovekej alternatívnej medicíny. Potreba pochopiť, prečo a ako choroby vznikajú, ako sa pred nimi chrániť a ako ľudské telo presne funguje, priniesla revolúciu v postavení aj možnostiach medicíny a zásadne zmenila náš život oproti minulým storočiam. Na tomto základe popisuje Porter celý vývoj lekárskej vedy – od prvých objavov v oblasti anatómie a fyziológie až po vznik špecializácií ako psychiatria, neurológia, endokrinológia, bakteriológia či genetika. Okrem vedeckých objavov sleduje aj zdokonaľovanie lekárskej praxe - ambulantné aj klinické, rozvoj verejného zdravotníctva od prvých nemocníc a prvých snáh zabraňujúcich šíreniu epidémií až po vznik dômyselných zdravotníckych systémov a ich financovania na začiatku 20. storočia. V záverečných kapitolách knihy otvára Roy Porter etické otázky súčasnej medicíny: zredukovanie človeka na obyčajný súbor orgánov, márnu snahu zachovať si "večnú mladosť" a uniknúť smrti, bolestnú skutočnosť osamelého umierania v nemocniciach a problém eutanázie. Porter sa tiež zamýšľa nad budúcnosťou medicíny práve pri vedomí jej súčasných hraníc.
Nové poznatky a prekvapenia čakajú v knihe aj na tých, ktorí sa považujú za znalcov dejín medicíny. Môžu sa dozvedieť staroegyptský recept na masť proti plešatosti alebo to, ako neznáma epidémia postihla Atény; ako obyčajné citróny prispeli k Napoleonovej porážke či akú neblahú úlohu zohrali infekčné choroby zanesené z Európy do Nového sveta a na ďalšie kolonizované územia. Autor nezamlčuje ani čierne stránky z dejín medicíny – hroznú kariéru nacistického lekára Jozefa Mengeleho a jeho japonského náprotivku Šira Išiu.
Množstvo vzájomne prepojených informácií i podnetov, ktoré Porter vo svojej práci zhromaždil, je určené na premýšľanie tak pre lekárov, medikov, historikov vedy a kultúry, ako aj pre pacientov-laikov, ktorí popisované skutočnosti môžu konfrontovať s osobnými skúsenosťami a postrehmi.