Zborník obsahuje referáty, ktoré boli prednesené v priebehu 5. konferencie o talianskych operách v Čechách v 18. storočí. Usporiadali ju v roku 2019 pod názvom Il Demofoonte ako námet drámy per musica: Johann Adolf Hasse a ďalší skladatelia 18. storočia a pod záštitou Talianskeho kultúrneho inštitútu v Prahe Ústav dejín umenia AV ČR spolu s Centrom barokovej kultúry v Českom Krumlove as . Paralelne s konferenciou sa uskutočnila v českokrumlovskom barokovom zámockom divadle novodobá premiéra Hasseho opery Il Demofoonte v prevedení súboru Hof-Musici za riadenie Ondreja Macka. Obsiahla vstupná štúdia Wolfganga Hochsteina pojednáva Hasseho zhudobnenie Metastasiova libreta Il Demofoonte na základe jej vykonania v dvornom divadle v Drážďanoch (1748). Mnoho ďalších skladateľov, ale aj teoretikov, estetikov a spisovateľov bolo Metastasiovým libretom inšpirovaných, mnohých zaujal obzvlášť text árie domnelého syna kráľa Demofóna Timanta "Misero pargoletto". Zhudobneniami uvedenej árie alebo celého libreta rôznymi skladateľmi sa oberajú Lucio Tufano, Álvaro Torrente, Raffaele Mellace, Stefen Voss a Roland Schmidt-Hensel. Manfred Hermann Schmid volil širšiu problematiku: spôsoby zhudobnenia božských sudob (tzv. „orákula“) od Demofoonta po Mozartovho Idomenea. Sedem Mozartových árií na Metastasiovo libreto pojednala Milada Jonášová. Unikátny skladateľský prístup Niccola Jommelliho, ktorý zhudobnil Metastasiovo libreto Demofoonte dokonca v štyroch rôznych verziách, opísal Tarcisio Balbo. Tiež vyspelá pražská operná spoločnosť priniesla v roku 1771 v divadle v Kotkoch vlastného Demofoonta, a to v zhudobnení Jána Evanjelistu Koželuha, čo pojednala Kamila Hálová. Tomislav Volek hľadal príčiny neobvyklej historickej skutočnosti, že pre pražskú taliansku opernú spoločnosť Hasse žiadnu operu neskomponoval, a napriek tomu sa v českých archívoch zachovalo množstvo jeho árií. Významným obohatením zväzku je zaradenie rozsiahleho katalógu libret a hudobných prameňov ku všetkým doteraz známym operným zhudobneniam Demofoonta v 18. storočí.