Komiksové vydanie svetovej klasiky.

Annelies Marie Franková (12. júna 1929 – marec 1945) v roku 1933 s rodičmi utiekla z Nemecka do Amsterdamu, kde sa rodina od roku 1942 skrývala v pôdnom byte. Dospievajúci Anne písala od 12. júna 1942 do 4. augusta 1944 denník. Po prezradení skrýše bola rodina odvezená do koncentračných táborov v Nemecku, prežil len otec. Anne zahynula v Bergen-Belsene. Po vojne otec denník vydal, bol preložený do mnohých jazykov a zdramatizovaný.

Významný historik Alvin Rosenveld vo svojej knihe The End of the Holokaust (Koniec holokaustu) píše, že "prostredníctvom Anne Frankovej sa s obdobím nacizmu zrejme zoznámilo viac ľudí než prostredníctvom ktorejkoľvek inej dobovej postavy, snáď len okrem samotného Hitlera". Rosenveld skúma početné faktory, ktoré prispeli k tomu, že sa z Anne Frankovej stal symbol, ktorého význam ani po viac ako sedemdesiatich rokoch neklesol. Snáď preto som veľmi váhal, keď sa na mňa pred troma rokmi obrátil Fond Anne Frankovej (AFF) z Bazileja, aby som podľa Denníka vytvoril nielen animovaný film, ale previedol ho aj do grafickej podoby. Hlavne predstava grafického denníka ma odrádzala. Keď som si Denník znovu prečítal – ako dospelý a otec dospievajúcich detí –, zasiahol ma aj očaril: nešlo mi do hlavy, že sa trinásťročné dievča dokázalo pozerať na okolitý svet takým zrelým, poetickým a lyrickým pohľadom a svoje postrehy prevádzať na také výstižné a premýšľavé záznamy, prekypujúce súcitom i humorom, a prejavovať pritom takú mieru sebareflexie, s akou som sa len zriedka stretol u dospelých – a tým menej u detí. Je to ikonický a jedinečný text a projekt predstavoval značnú výzvu: keby sme chceli previesť do grafickej podoby celý text, bez vynechania jediného slova, s úctou ku každému písmenku, ktoré Anne napísala, vzniklo by dielo o takých 3 500 stranách a prácou na ňom by sme strávili dobrých desať rokov. A navyše by sa tým nevyriešil hlavný súčasný problém: výrazný pokles počtu detí, ktoré čítajú, pretože väčšina z nich podľahla kúzlu obrazovky. Najťažšou úlohou bolo zachovať zhruba päť percent Anninho Denníka a súčasne sa nespreneveriť jej písaniu.
(z úvodnej poznámky Ari Folmana)

Český preklad tohto grafického denníka čerpá dôslednejšie ako anglická predloha z autentického Denníka Anne Frankovej. Prejavuje sa to najmä v replikách (zachovávajú vernejšie dikciu Anne Frankovej, ako ju poznáme z prekladu Miroslava Drápala a Michaely Jacobsenovej), ale mnohokrát aj v komentári. Tam, kde sa autori odchýlili od historických faktov v obrazovom stvárnení, sme boli nútení prevziať ich verziu, aby nevznikol rozpor medzi ilustráciou a textom.
(Magda de Bruin Hüblová)