Recepciu antickej a stredovekej arabskej filozofickej tradície sprevádzali v židovských komunitách (podobne ako v spoločnosti kresťanskej a moslimskej) obsiahle debaty týkajúce sa vzťahu rozumu a zjavenia, prístupu k interpretácii autoritatívnych náboženských textov a začleneniu filozofík spisov. Šem Tov ibn Falaquera (okolo 1225-1290), prekladateľ a autor série hebrejských spisov popularizujúcich štúdium aristotelskej filozofie, sa do týchto debát aktívne zapojil predovšetkým dvoma svojimi spismi: Dialógom o zhode medzi Tórou a svetskou vedou, v ktorom sa snaží obhajovať zdroj poznania vedľa židovskej náboženskej tradície, a listom, ktorým vystúpil na obranu Maimonidova Sprievodcu tápajúcich počas kontroverzie, ktorá sa okolo tohto diela rozpútala na sklonku 80. rokov 13. storočia. Oba texty sú v tejto publikácii predstavené v českom preklade a zasadené do kontextu Falaquerovho diela a stredovekých debát o vzťahu medzi judaizmom a filozofiou.