Autor monografia zastáva názor, že existujú tri oblasti, ktoré treba mať v odbore didaktiky literatúry aj školskom literárnom vzdelávaní na zreteli a ktoré treba udržiavať v rovnováhe, aby odbor ani školský predmet nestratili estetické, resp. estetickovýchovné zameranie: 1. čítanie (čítanie literárnych textov a jej reflexie), 2. tvorba (konštrukcia a rekonštrukcia textu a ich reflexie), 3. náuka (poznávanie kontextov relevantných pre interpretáciu textu, udržanie kultúrnej kontinuity a kultúrnej identity). V súčasnom poňatí literárneho vzdelávania stále prevláda náukový prístup (redukovaný navyše na literárnu históriu a frontálnu organizačnú formu výučby). Kniha ukazuje, že je potrebné rozvíjať všetky významné oblasti literárneho vzdelávania (z náuky napr. literárnu teóriu; čítanie a tvorbu a ich reflexiu) a iné prístupy než (tradične) náukové, a to predovšetkým z toho dôvodu, že žiaci majú rozumieť literatúre tak, ako prevláda v reálnom živote, v čitateľstve, v kultúre.