Publikácia je ďalším z výsledkov systematického záujmu literárnej historičky Nelly Mlsovej o českú cestopisnú literatúru venovanú Taliansku. Po knihe Aj ja som bol v Taliansku (2009), v ktorej sa venovala všeobecne problematike talianskych cestopisov v modernej českej literatúre, a vedeckej edícii Zbohom condottiere! (2014), sprístupňujúci doposiaľ nevydaný subjektívny cestopis Simonetty Buonaccini, teraz koncentruje pozornosť na tematizáciu cesty do Talianska vo vybraných cestopisoch českej literatúry medzivojnového obdobia, predstavuje ich reprezentáciu Talianska. Sleduje inovácie, ktoré nastali v reprezentácii Talianska v tomto časovom horizonte. Z textov vzniknutých a publikovaných vo zvolenom intervale boli pre detailné skúmanie vybrané dva, ktoré dokazujú avizované špecifiká vo vyhranenej podobe: Česká púť do Talianska (1926) Rudolfa Medka a Rímska cesta (1933) Jaroslava Durycha. V oboch prípadoch sa v nich premenila ustálená spaciálna sieť, rozšírili stereotypné dôvody cesty do Talianska, kedy nad tradičnými ambíciami zvíťazil premyslený ideový koncept, ktorý autori vkladajú do návštevy cudzej krajiny.