Architektúra v rokoch 1918-1945 na území Československa a Protektorátu Čechy a Morava vznikala na základe výrazne premenlivých zadaní v čase a mieste. Pre výstižnejšie ukotvenie vtedajšej architektonickej produkcie do vymedzeného teritória neveľkej krajiny uprostred nepokojnej situácie strednej Európy sa ponúka bezprostredná konfrontácia architektúry s témami z politických vied. Preto je v každej kapitole okrem uvedeného dôrazu na typologické kategórie alebo tematizovanie rolí individuálnych verzus skupinovej v procese realizácie štátnych zákaziek reflektovaný aj jeden zastrešujúci termín zo sféry politologickej teórie, ktorý napomáha plastickejšiemu prepojeniu vzťahu architektúry a politiky. Testovanie ambivalentných pozícií aktérov architektonickej a politickej prevádzky pri vytváraní kulís Československa a protektorátu, skúmanie ich vzájomne zdieľanej a rozvíjanej stavebnej produkcie na pozadí dobových politických problémov prispieva k vrstevnatejšiemu priblíženiu definície miestnej identity skrze architektúru, ktorú Joseph Maran nazval „petrifikovanou idef.
<br>Grafika Tereza Hejmová a Kristína Žáčková.

Kniha vychádza v česko-anglickej verzii za podpory Ministerstva kultúry Českej republiky v rámci Programu aplikovaného výskumu a vývoja národnej a kultúrnej identity (NAKI II).