Štvrtý zväzok edície Rozhranie sa venuje vzťahom fotografie a elektriny v 19. storočí. Od Aldiniho demonštrácií reanimácie živočíšnych tiel cez zachytenie prízrakov fotografií až k Röntgenovým lúčom sa rozvíja elektro-fotografické imaginárne, ktorého hlavný predpoklad znie, že ľudský život je len simulakrom obrazu, či už zastaveného, alebo v pohybe, premietaného buď na fotografickú dosku, alebo do fotografickej dosky. sveta. To, čo leží vo vnútri obrazu, čo je vizualizované, nie je nič menšieho ako primát Smrti nad Životom. Organizmy existujú iba v okamihu, keď sú snímané prístrojmi a aparátmi, ktorých dosky obsahujú záznam repetitívnosti ľudského života, ktorý je jednoduchým fraškovitým prestavením uprostred ničoty. Tými, ktorí naozaj žijú, sú obrazy, pretože sú navždy uchované v hardvéri, vo virtuálnom nečasovom voide, odkiaľ sa vyvoláva stlačenie tlačidla, aby znovu a znovu prehrali niekoľko scén. Nikdy nezostarnú, sú večné.