Monografia sa zaoberá právnymi problémami vyplývajúcimi z použitia informačných a komunikačných technológií pri správe daní, teda v daňovom práve procesnom. Elektronizácia správy daní je špecifickou oblasťou elektronizácie verejnej správy, v ktorej sa do značnej miery uplatnia obmedzenia vyplývajúce zo zvláštnej povahy správy daní, a to najmä pri práci s informáciami. Správa daní je založená na prekonávaní informačnej asymetrie medzi daňovým subjektom a správcom dane, čo so sebou nesie potrebu intenzívneho zberu údajov o daňových subjektoch, ako aj zachovávanie povinnosti daňovej mlčanlivosti ako jednej z najzásadnejších hodnôt sledovaných pri správe daní. Kniha preto analyzuje, ktoré postupy obvyklé v iných oblastiach verejnej správy je možné aplikovať pri správe daní a ktoré sú naopak z princípu vylúčené. Autor popisuje trendy v oblasti elektronizácie správy daní obvyklé v Českej republike aj v zahraničí a na základe toho skúma jednotlivé konkrétne právne aspekty, ktoré z nich vyplývajú. Skúmanými oblasťami elektronizácie správy daní sú najmä elektronická komunikácia so správcom dane, externá správa informačných systémov správcu dane, zásahy do súkromia pri správe daní vrátane vyťažovania dát (data mining) a sledovanie daňových subjektov v reálnom čase a zodpovednosť za zlyhanie nástrojov poskytnutých správcom dane. Záverom knihy autor formuluje právne princípy, ktoré sa týkajú elektronizácie správy daní, a porovnáva ich s právnymi princípmi, ktorými sa riadi elektronizácia verejnej správy všeobecne. Kniha reaguje aj na aktuálne kauzy, napríklad na nález Ústavného súdu č. 337/2019 Zb., ktorým došlo k zrušeniu § 72 ods. 1 daňového poriadku, upravujúceho formulárové podania. Kniha je určená pre širokú odbornú verejnosť zaoberajúcu sa teóriou i praxou správy daní alebo využitie informačných technológií v rámci verejnej správy.