Zmysel pre hudbu a pre samostatný hudobný obsah skladieb sa v novšej západnej civilizácii stratí. To, čo z neho zostalo je už len záľuba pre elektrizujúce tanečné rytmy, pre extázu z ohlušujúceho hrmotu a pre hudbu ako zvukovú kulisu. Do tejto situácie vniesol Rudolf Steiner nové umelecké odvetvie – tónovú eurytmiu ako pohybové umenie. Jeho úlohou nie je vyjadrovať, na spôsob tanca, osobné pocity z zážitku hudby, ale viditeľne znázorniť reálny a objektívny obsah určitého hudobného diela. Tónová eurytmia tak prispieva k obnove vzťahu moderného človeka k hudbe ak umocneniu jeho zážitku z hudby.