Paréza lícneho nervu v akútnej aj chronickej fáze vedie k celému radu funkčných aj organických poškodení. Ide o poruchy výslovnosti, poruchy v orálnej fáze prehĺtania, poruchy zraku a problémy s nonverbálnou komunikáciou. Paréza lícneho nervu obmedzuje postihnutého človeka funkčne, esteticky a emočne. Pacienti sú často sociálne stigmatizovaní, čo vedie k výrazne zhoršenej kvalite života. Začiatok terapie je stanovený podľa typu a závažnosti ochorenia. Ide o interdisciplinárnu liečbu, zameranú najmä na tvárovú symetriu a schopnosti špecifickej kontroly izolovaných pohybov. Koordinačným cvičením je nutné podporovať svalové funkcie tak, aby sa zabránilo synkinézam. Cielené cvičenia vedené terapeutom s využitím biofeedbacku zlepšujú funkciu mimických svalov a znižujú riziko sekundárneho poškodenia. Významnou zložkou rehabilitácie je aj autoterapia, ktorá v žiadnom prípade nemôže nahradiť terapeutickú podporu, avšak môže zvýšiť frekvenciu a dostupnosť potrebnej liečby.