Hlavnou témou je sociálna istota ako organizovaná solidarita. Van Istendael sa zamýšľa nad tým, či a akým spôsobom môžu Európania brániť hodnotu sociálnej štátnosti, prípadne ako je možné uchovať dedičstvo solidarity v prostredí ultraliberálneho kapitalizmu.

Autor pomerne ostro kritizuje niektoré európske inštitúcie, MMF a finančné trhy, ktoré podľa neho využívajú finančnú a ekonomickú krízu na to, aby tento pilier oslabili či porazili. Jeho text – bez ohľadu nakoľko sa s ním čitateľ dokáže identifikovať – možno chápať ako zaujímavý vklad do širokej mozaiky názorov, ktoré v súčasných diskusiách v súvislosti s ekonomickou či hospodárskou krízou posledných rokov zaznievajú. Van Istendaelove úvahy sprevádzajú texty tuzemských autorov Jakuba Jinka, Henricha Šrajera a Romana Loptičky, členov Pracovnej skupiny pre sociálne otázky pri Českej biskupskej konferencii, ktoré Van Istendaelove myšlienky zasadzujú do širších sociálnych, filozofických a teologických súvislostí, a to aj s ohľadom na špecifiká.