Pre tému čísla je zásadný moment z dejín fotografie, ktorý uviedol hľadanie kontemplácie prostredníctvom fotografických záznamov do centra pozornosti úplne zásadným spôsobom. Bolo to po zverejnení slávneho Stieglitzovho cyklu Ekvivalenty: záznamov vizuálnej hry, či možno nám neznámych znakových odkazov, ktoré sa odohrávajú na oblohe prostredníctvom oblakov a ich situačných kompozícií. V tomto spirituálnom priestore autor hľadá hlbšie súvislosti našich pominuteľných životov a naznačuje, že tieto pohľady do blízkeho nebeského priestoru môžu priniesť pocit súzvuku s hĺbkou nebies či vesmíru a poskytnúť snáď úľavu od malicherností, ktoré nám život neustále predkladá.

V strednej a východnej Európe je tradícia kontemplatívnej fotografie obzvlášť silná. Sú to často aj umelci konceptualisti či performeri, ktorí sa snažia o osobitú formu súzvuku seba samého so zvoleným priestorom prostredníctvom meditatívnych akcií spojených s prírodnými rytmami, s prírodou ako ateliérom pre ich zámer. Vo všetkých týchto prístupoch je významným faktor času. Ide často o rituálne opakovanie obdobných prístupov, kedy čas a stály posun v rámci životného rytmu protagonistov neustále mení východiskové situácie, zároveň však je tu viditeľný jednotný poriadok, ktorý dominuje výslednému pocitu z jednotlivých fotografií a celých cyklov.