Katalóg k výstave Hany Purkrábkovej v Museu Kampa predstavujúcej jej osobitú tvorbu, v ktorej sa spája naivizujúci realizmus zobrazenia so zmyslom pre iróniu a absurditu banálnych situácií. „Sochárka a keramička Hana Purkrábková (1936-2019) patrí do generácie šesťdesiatych rokov minulého storočia. Spoločne s tvorbou užitej keramiky sa venovala keramickej figurálnej plastike. Najprv v komornom prevedení, ktoré od osemdesiatych rokov, kedy získala na prácu väčší priestor, premenila vyjadrenie.V strede jej umenia od začiatku stál život človeka a jeho prostredie, do ktorého zahŕňala život psov a mačiek, ktoré mala vo svojej blízkosti.Z dôverného poznávania a porozumenia oboch týchto svetov tiež dokázala vo svojej tvorbe vyťažiť výrečné analógie. modeláciu plastík, vykonávané s nebývalou prirodzenosťou v poddajnom materiáli keramickej hliny, ju viedli pozorovateľský talent a výborná obrazová pamäť.S láskavým humorom a šibalskou iróniou dokázala zo zachytených postrehov ľudského správania vyťažiť trefné záznamy zamerané na nestrážené gestá a banálne situácie. a pokleslosti, ale aj duševnú prázdnotu a výrazy ľstivosti, zákernosti, zlomyseľnosti a útočnej agresivity. Myšlienkami, ktoré do svojich figúr a bizarných tvorov Hana Purkrábková vteľovala, nás neraz tiež vedie k zamysleniu aj nad nami samotnými; na zamyslenie o našom živote a súčasnom svete. Jej umenie je v tomto ohľade ucelené a vo svojom tvorivom poňatí nebývalo súrodé. Z bezprostrednosti videnia vychádzal aj sochárkin spôsob spracovania výtvarnej formy neraz založený na modelačných „hrnčiarskych“ princípoch. Užívala ich na stavbu tiel zvnútra navonok - na vyjadrenie nakysnutej telesnosti, ktorú pointovala presvedčivým detailom alebo farbou. Živým prameňom jej osobitého umenia sa stal zmysel pre humor a vrodené humánne a sociálne cítenie. Ostatne aj tie sú zrejmé z jej veľkoformátových kresieb a pracovných skíc, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou prítomnej výstavy.“ Mahulena Nešľahová