Hebrejské náboženské myslenie je v tomto spise načrtnuté v kontúrach pútnického charakteru ľudskej existencie, viery ako spoľahnutia na istotu Pravdy s eschatologickým výhľadom do Božieho kráľovstva, v kontúrach hebrejského poňatia mieru, alebo pokoja ako totožného so samotným Bohom. Kapitoly, ktoré sú venované biblickej antropológii, sledujú biblické poňatie človeka, s človekom Ježišom ako jej „posledným článkom“. Záverečné biblické štúdie potom v podtitule prezentujú seba samých ako "okná do hebrejského myslenia".