Prvá časť prekladu významného diela islamsko-arabskej civilizácie – kniha ?abaqat al-Mutazila (Generácia mutazilitov – tj popis jednotlivých generácií a výrazných predstaviteľov islamského smeru mutazila) od popredného moslimského teológa Ahmada bin Jahji bin Jahji bin al-Murta (alebo 1374) až 1436 kresťanskej éry. Pokiaľ je mi známe, je preklad do slovenčiny prvým prekladom tohto diela z arabčiny do iného jazyka. A to aj napriek skutočnosti, že toto dielo je historicky aj teologicky významným artefaktom islamskej civilizácie a umožňuje nám iný, alternatívny pohľad na to, aké predstavy a názory mohol mať zakladateľ islamu Mohammed a jeho najvernejšie okolie; pohľad, ktorý je v rozpore s oficiálnou dogmatikou a výkladom histórie presadzovanými dnes najväčším moslimským teologickým smerom zvaným všeobecne sunnitská ortodoxia. Skupina moslimov označujúca sa ako sunnité (tj sunnitská ortodoxia), presnejšie Ahl al-Sunna wa al-Džamaa (Ľud tradície a spoločenstvo), u nás často všeobecne nesprávne označovaná ako moslimská ortodoxia, je dnes najväčšou skupinou moslimov . Jedným z dogmy sunnitov je, že islamskí racionalisti (arabsky zvaní mutazilci) sa svojím učením odchýlili od pôvodného islamu, a to z dôvodu, že mali prijať grécku filozofiu. Podľa týchto „ortodoxných“ moslimov je tak mutazilský smer islamu sektou odchýlenou od islamu. Tento pohľad prijali aj mnohí európski orientalisti. Asi je to tak preto, že sunnitskí teológovia a aktivisti od chvíle, keď ich výklad islamu sa stal štátnou ideológiou islamskej ríše – kalifátu, robili všetko preto, aby zničili nielen knihy a predstaviteľov konkurenčných výkladov a interpretácií islamu, ale hlavne všetky dôkazy, ktoré by mohli spochybniť dogmatiku a interpretáciu islamu v podaní Ahl al-Sunna wa al-Džamaa. A toto trvá dodnes – napríklad teroristická organizácia Islamský štát a jej snaha zničiť knižnice a pamiatky, ktoré nesúzni s ich poňatím islamu, je toho žiarivým príkladom. Ako však môžete vidieť, vo výklade islamskej histórie a dogmatiky zvíťazil postoj sunnitskej ortodoxie, ktorý označuje mutazilcov za zblúdilcov, inovátorov a moslimov, ktorí sa nechali zviesť gréckou filozofiou a kresťanmi a prijali neislamské myšlienky. Lenže práve spis ?abaqat al-Mutazila popisujúci históriu mutazily nám ukazuje odlišný opis histórie, ktorý naopak poukazuje na to, že myšlienky mutazily nie sú prevzaté z gréckej filozofie či od kresťanov a židov, ale sú to pôvodné myšlienky arabské, pravdepodobne aj pôvodné myšlienky zakladateľa Mohammeda, ktoré najskôr prevzal Wasil ibn Ata od rodiny zakladateľa islamu Mohammeda, u ktorej sa Wasil ibn Ata vzdelával v islame a jeho podstate. Ako píše autor tohto spisu: „Reťazec tradentov mutazilitského madhabu je nad úsvit jasnejší, veď sa viaže k Wásilovi a Amrovi zrejmým a dobre známym putom. Obaja preberali od Muhammada bin Alího bin abí Taliba a jeho syna Abú Hášima Abdulláha bin Muhammada. Veď to bol Muhammad, kto vychoval Wásila a učil ho, kým nebol pripravený a neosvojil si potrebné znalosti. A Muhammad zase preberal od svojho otca Alího bin abí Taliba – mier s nimi –, a ten zase od Posla Božieho – nech mu aj jeho rodu Boh žehná a dá im mier.“ Mutaziliti prehrali svoj zápas s ideológmi smeru Ahl al-Sunna wa al -Džamaa najskôr aj z praktických dôvodov. Ako zástancovia absolútnej ľudskej slobody totiž odmietali prijať nespravodlivú tyranskú vládu kalifov, ktorí uchopili moc po zavraždení Mohammedovho bratranca – a štvrtého kalifu, Alího. Mutazilitia tak odmietali nespravodlivú tyraniu umajjovskej dynastie a potom aj dynastie abbasovskej. Naopak teológovia Ahl al-Sunna wa al-Džamaa presadzovali poslušnosť nespravodlivej tyranskej vláde kalifov, a to výmenou za to, že títo kalifovia im ich postoj oplácali nastolením výkladu islamu v podaní teológa Ahl al-Sunna wa al-Džama. . Možno vám táto kniha pomôže lepšie pochopiť islam a jeho zložitú myšlienkovú štruktúru, ktorá je dnes už mnohokrát veľmi odlišná od myslenia súčasného človeka európskej kresťansko-antickej civilizácie.