Kniha poetických rozprávok o prírodných cykloch, ktoré ovplyvňujú svet. V každom cykle je skrytý živel av každom živle jedna malá víla. „Kiež by sa aspoň jedno detské srdce rozhorelo láskou k prírode a krásnej literatúre!“ Príbehy Hlas Zeme vznikli vďaka lúke, po ktorej behala malá modrooká kučeravá baba, často špinavá, ale šťastná vo chvíľach, keď sa rozprávala s mravcami alebo naháňala farebné motýle. Bolo ich toľko! Často spievala s vetrom a hladkala stromy, starala sa o záhradu so svojím dedom a milovala dážď. Z malého dievčaťa sa stalo dievča az dievčaťa žena, ktorá na dlhý čas zabudla hladkať stromy a spievať vetru. Jej život posmutnel. Až raz jej do izby vletel motýľ a ona sa usmiala ako vtedy a napísala mu báseň. Znova vyšla na pole a spievala vetra a hladkala stromy. Začala znova cítiť prírodu tak ako vtedy. Všimla si, že na lúkach už nie sú pestrofarebné motýle a stromy uvadajú z horúčavy a nedostatku vody, a jej svet opäť posmutnel. Posmutnel, ale nezostal rovnaký. Videla a cítila to, čo rozumu zostalo utajené. Chcela ukázať deťom, že svet dneška nemusí byť svetom zajtrajška, keď začnú brať prírodu ako zdroj života, nie len ako samozrejmosť. Písala teda o zemi, vode, vetre i ohni, o vílach a vyjadrovala nimi prastaré zákonitosti prírody, ktoré majú slúžiť na zamyslenie a hlbšiu ekologickú rozpravu o probléme, ktorý skrytý za veršmi z rozprávky vystrkuje rožky.