Celofarebná publikácia, plná historických pohľadníc, fotografií a plánikov dráhových stavieb z obdobia prvej polovice dvadsiateho storočia, je venovaná nostalgickej dráhe prepájajúcej české Jizerské hory s poľskou stranou Krkonôš. Autori chcú prostredníctvom tejto (už deviatej) publikácie pripomenúť nielen nostalgiu rakúsko-uhorskej (v tomto prípade aj pruskej) a našej prvorepublikovej železnice, ale tiež spomenúť na majstrovstvách projektantov, technikov a robotníkov, ktorí pred viac ako storočím vybudovali a uviedli do prevádzky jizerskú železnicu z Liberca cez Tanvald do Korenova a jej krkonošské pokračovanie cez Harrachov do dolnosliezskej Jelene Góry (predtým Hirschberg). Úsek trate medzi Tanvaldom a Koreňovom je najstrmšou a jedinou normálne rozchodnou ozubnicovou železnicou v Českej republike. Pomocou ozubnice Abtovho systému vlak vyšplhá na necelých siedmich kilometroch medzi Tanvaldom (466 m nm .) a Koreňovom (701 m nm .) o 235 metrov vyššie! Ozubnicovými pásmi v koľajisku sú vystrojené tri najstrmšie úseky s celkovou dĺžkou 4,4 km a pomocou nich ozubnicové vlaky prekonávajú najväčší sklon s hodnotou až 58 promile tak, že ozubené kolesá lokomotív zapadávajú do zubov pásové ozubnice. Výstavba tejto horskej trate v lete roku 1902 si vyžiadala prerazenie štyroch tunelov, mnohých skalných zárezov a výstavbu niekoľkých mostov. Z Korenova pokračuje trať cez 25 m vysoký Jizerský viadukt esovitým tunelom do Harrachova a cez Novosvetský priesmyk (886 m nm) do poľskej Szklarskej Poręby a Jeleni Góry. Dráha, ktorá teraz slúži prevažne pre osobnú dopravu, ponúka mnoho výhľadov na Jizerské hory a Krkonoše, vrátane najvyššej českej hory Sněžky (1602 m nm).