Karel Haloun (1951) je výtvarník, grafický dizajnér, publicista, editor, kurátor, nehrajúci člen kapiel Jasná páka a Hudba Praha a docent UMPRUM. Táto kniha ho predstavuje ako "undergroundového" autora siedmich pozoruhodných dramatických hier a hračiek: (Strieborný) medveď, (Skoro) dobrá pieseň, Koniec hry (s nádejou), Syfliareň, Vicemajstri, Na výlete a zahryzli psíka. Prejavuje sa v nich ako ironický glosátor reality so zmyslom pre groteskné videnie, absurditu, hravosť a farbistý jazyk vysokého aj nízkeho štýlu. Knihu uzatvára Halounova bibliografia a tri štúdie: Karel Kráľ v texte O špagete, ktorá hľadá svoj koniec nazerá na autora spolugeneračným pohľadom, Libor Vodička sa v štúdii A prečo by sa nedali hrať? zaoberá nielen hrateľnosťou týchto textov, ale fenoménom hry v Halounových textoch vôbec a Michal Čunderle vykonáva jazykovú analýzu Halounových rečí.