Na jar roku 1610 vydal Galileo Galilei neveľký spisok Hviezdny posol, venovaný florentskému vojvodovi Cosimovi II. Medicejskému, v ktorom ako prvý popísal pozorovanie oblohy pomocou ďalekohľadu a oznámil objav Jupiterových mesiačikov. Jeden výtlačok poslal aj Johannesovi Keplerovi, ktorý čoskoro Galileovej zaslal obsiahly list, v ktorom jeho objavy ocenil, a túto svoju recenziu aj pod menom Rozprava s hviezdnym poslom zverejnil tlačou. Oba tieto útle zväzky, ktoré výrazne vstúpili do dobovej diskusie o kozmologickom usporiadaní a ktoré sú aj skvelou ukážkou renesančnej štylistiky, patria medzi najdôležitejšie astronomické práce všetkých čias. Kniha prináša ich preklad spolu so zasväteným komentárom, ktorý osvetľuje podstatu Galileových objavov, rovnako ako ich dobové súvislosti.