V období gregoriánskej reformy a boja o investitúru prešla kresťanská spoločnosť významnou premenou, ktorá sa premietla do vzťahov svetskej a duchovnej moci, fungovania latinskej cirkvi i priorít právneho a teologického myslenia. Významnou súčasťou tejto transformácie sa stala nová podoba volebného procesu, ktorý zásadne ovplyvnilo na konci päťdesiatych rokov 11. storočia vydanie dekrétu In nomine Domini pápežom Mikulášom II. Táto kniha sa v nadväznosti na doterajší historický a kanonickoprávny výskum zaoberá vývojom pápežských volieb v gregoriánskom období. Osobitná pozornosť venuje reálnemu významu novej volebnej legislatívy, formovaniu kardinálskeho kolégia ako privilegovanej skupiny voliteľov a ďalším organizačným a právnym náležitostiam volebnej procedúry. Výber novej hlavy rímskej cirkvi tak prekračuje oblasť vnútrocirkevných záležitostí a stáva sa svedectvom o dynamickom utváraní celospoločenských vzťahov na začiatku vrcholného stredoveku.