Islamský štát (IS) s nečakanou rýchlosťou a brutalitou vtrhol v roku 2014 cez spravodajstvo do nášho povedomia a odvtedy neprestáva vyvolávať mnoho emócií i otázok. Ako chce, aby sme ho videli - a aký naozaj je? Ide o do krajnosti dotiahnutú radikalizáciu islamizmu alebo skôr brutálnu podobu islamizácie extrémizmu? A z akej perspektívy sa najlepšie doberieme odpovede? V kontexte IS západné médiá často spomínajú slovné spojenie „kultúra smrti“. Smrť, záhrobie a očakávaný koniec sveta hrajú zásadnú úlohu v rétorike IS, rovnako ako v propagande, ktorú tak účinne ohromujú Západ. Bez smrti a záhrobia, a to v mnohých ich aspektoch a rovinách vnímania, je skrátka premietanie o IS vopred odsúdené na neúplnosť. Smrť „obetujúceho sa mučeníka“ IS na bojovom poli ako neprekonateľná bojová taktika; smrť ako vyslobodenie pre Onen svet plný rajských prísľubov vo farbistej a dramatickej propagande IS; nekompromisné hroboborectvo ako radikálny prístup k posledným veciam človeka; teda smrť oslavovaná, zasadzovaná do univerzálneho kontextu apokalyptického boja síl Dobra a Zla, teologicky rozoberaná v súvislostiach mučeníctva či umne propagandistiky ošetrená v mediálnych odkazoch IS smerom na Západ – to všetko, a oveľa viac, rozoberá monografia editorov Ondřeja Beránka Orientálneho ústavu AV SR.