V troch desiatkach krátkych zamyslení, inšpirovaných dianím cirkevným i spoločenským, umením i politikou, osobnými skúsenosťami i teologickými textami, nám Karol Lovaš predkladá svoje chápanie evanjelia a demaskuje plytkosť nášho kresťanstva. Ježiš nás oslobodil od bezduchých náboženských pravidiel a vrátil nám slobodu Božích detí.

Keď sa však neotvoríme Duchu Svätému, ktorý splnomocňuje na naplnenie tejto slobody v tvorivej láske, zostávame naďalej odkázaní na berličky formalizmu a pokrytectva, ktoré zastiera našu obmedzenosť a povrchnosť. Žitie v skutočných vzťahoch – k sebe, Bohu i blížnym – u nás nahrádza „duchovný autizmus”, vzťahová paralýza. Odlišnosť a hriešnosť svojich blížnych neprijímame s veľkorysým pochopením, ale staviame sa k nim odmietavo, kriticky a povýšene. Boha nemilujeme, snažíme sa Ho iba konzumovať - as nikým, kto nie je "náš", sa o Neho nebudeme deliť...