Monografia, sprevádzajúca rovnomennú výstavu usporiadanú v Cisárskej koniarni Pražského hradu, predstavuje čitateľom život a dielo málo známeho, ale pozoruhodného umelca českého baroka Jána Jiřího Heinscha (1647-1712). Tento maliar pôsobil od roku 1679 v Prahe a zaoberal sa tvorbou oltárnych a závesných obrazov aj portrétnou maľbou. Venoval sa aj návrhom univerzitných téz, knižných ilustrácií a podieľal sa aj na príprave sochárskych prác. Vyučil sa pravdepodobne v Čechách, snáď pri Karle Škréte, Taliansku na rozdiel od mnohých barokových umelcov nenavštívil, ale s dielami talianskych majstrov sa zoznámil v Obrazárni Pražského hradu. Bol činný najmä pre cirkevné rady jezuitov, križovníkov s červenou hviezdou a augustiniánov, ktorých predstavy o didaktickej funkcii umeleckého diela dokázal vecnou, realistickou maľbou a schopnosťou vizuálne spracovať náboženské príbehy, mimoriadne vydarene napĺňať.
Pri svojich prácach pre cirkevné rady sa často stretával s ich intelektuálnou elitou, napríklad s jezuitskými historikmi Bohuslavom Balbínom a Matejom Tannerom, s križovníckym spisovateľom Jánom Františkom Beckovským, ktorí zásadne ovplyvnili často celkom ojedinelú tematiku Heinschových diel.