Prvým titulom knižnej edície Múzea umenia Olomouc – Stredoeurópskeho fóra, ktorej cieľom je prezentovať, kriticky zhodnotiť či do širšieho kultúrneho i sociogeografického kontextu strednej Európy konca 20. a začiatku 21. storočia včleniť miestnych autorov, je monografia Jiřího Lindovského. Tvoria ju tri súsledné časti – prvá zahŕňa state historikov umenia Ladislava Daňka a Barbory Kundračíkovej, reflektujúce dielo autora ako celok; druhá časť je obrazová, demonštrujúca hlavné okruhy a témy Lindovského tvorby; a tretí potom predstavuje vybrané archívne texty, prehľad výstav a literatúry.

Jiří Lindovský je skutočným majstrom kresby, kresebné vyjadrovanie je základom jeho uvažovania. Zároveň je však v českom prostredí sústavne chápaný ako grafik. Jeho vôbec prvá monografia naznačuje, ako zúžené toto uvažovanie je - a Lindovského predstavuje ako autora prirodzene intermediálneho, s jasným povedomím o vývoji aktuálnych tendencií i umeleckých stratégií, ktorého pozícia v kontexte súčasného umenia je úplne výnimočná. Popri celoživotnej vášne pre viditeľný svet a jeho premeny je totiž druhým podstatným prvkom jeho tvorby technika a technológie. Lindovský čerpá z tradície západnej kultúry, reviduje renesančné postuláty kalokagathie, harmónie telesného a mentálneho, apeluje na hlboko duchovné princípy umenia. Robí tak vecne a racionálne bez toho, aby umenie zbavil onej podstatnej kvality, ktorá presahuje rozmer každodennosti, ktorá sa ukazuje byť vo svojej podstate zázračná.