Výpravná monografia Jiřího Šiguta po prvýkrát prináša komplexný pohľad na tridsať rokov jeho tvorivej činnosti. Po celú dobu sa tento "enfant terrible" českej fotografie venuje prieskumu média fotografie, prekračuje jej hranice, redenuje ju a originálnym spôsobom uvádza do širších súvislostí vizuálneho umenia. Patrí tak k nemnohým českým tvorcom (J. Sudek, F. Drtikol, J. Funke, J. Štyrský, E. Medková, J. Svoboda, J. Koudelka a i.), ktorí presadili posuny vnímania umeleckých možností fotografa.
Na začiatku svojej tvorby Šigut programovo nevstupoval do procesu dlhotrvajúcej expozície a zaznamenával tak obvyklé činnosti (cesty autobusom, vlakom, výťahom, prechádzky, nákupy…), aby v deväťdesiatych rokoch už úplne rezignoval na tradičný vzťah negatív-pozitív a záznam zhotovoval priamo na citlivú vrstvu fotogra?ckého papiera, kedy zdrojom svetla a energií je príroda (denné svetlo, hviezdy, mesiac, oheň, svetlušky…) či priamo na oblečení s fotocitlivou vrstvou, kedy sa sám stal kamerou. Necúvol ani pred výzvou, ktorú priniesol nástup digitálnej fotografie, av súčasnosti sa pokúša nájsť pevnú základňu pri rozklade obrazu na elementárne jednotky.
Popri autorských textoch Jiřího Šiguta, ktoré tvoria akýsi pandán k jeho dielam, knihu sprevádzajú texty teoretikov umenia Petra Vaňousa, Martina Klimeša, Jakuba Guziura a Jiřího Valocha.
Kniha vychádza v česko-anglickom vydaní.