Medzi najznámejšie básnické skladby Allena Ginsberga patrí popri Kvílení aj Kadiš, veľkolepý žalozpev na básnikovú zosnulú matku, ktorej duševná choroba silne poznamenala jeho detstvo a dospievanie. Zárodky básne vznikli v Paríži v roku 1957, kde si Ginsberg spoločne s beatnickými tvorcami Gregorym Corsom, Peterom Orlovským a neskôr aj Williamom S. Burroughsom prostredníctvom halucinogénov "rozširoval sféru vedomia". V Kadiši sa mu časom podarilo vypísať sa z hlbokých traumy, pričom na odomknutie brán podvedomia použil divotvorné kľúče: veľká časť Kadiša vznikla pod vplyvom morfínu a metamfetamínu a konečnú revíziu vykonal až po návrate z Peru, kde na tento účel požil ayahuasku alebo yag.
Výrečné sú názvy ďalších básní v zbierke, napríklad "Meskalín", "Kyselina lysergová", "Ether" či "Rajský plyn"; autor v nich opäť vymieta ducha Naomi Ginsbergovej, lamentuje nad iluzórnosťou univerza, zakúša pocity tvorivého zmaru i extázu z duchovného prezrenia av psychedelickom prúde vedomia zo seba necháva voľne riť vízie, náreky, chválospevy aj obavy zo zániku rokoch cez ony širokodyché verše stále živo hovoril jeho duch.
Básnická zbierka Kadiš a iné básne (Kaddish and Other Poems), ktorú Allen Ginsberg vydal v roku 1961 u Lawrence Ferlinghettiho v nakladateľstve City Lights Books, obsahuje jeho básne z konca päťdesiatych rokov (1958-1960) v už klasickom preklade Jána Štyri doposiaľ nepreložené básne potom preložil Bob Hýsek.