Architekt Karel Kotas prichádza do Moravskej Ostravy na jar roku 1925 do funkcie stavebného dozoru pri výstavbe Novej radnice. Okrem toho, že ovplyvnil podobu tejto dominanty, čoskoro sa začal podieľať aj na ďalších projektoch, súvisiacich s premenou ostravského priemyselného súmestia na industriálne veľkomesto. Podľa jeho návrhov vyrástla v centre Moravskoostravská sporiteľňa, terajšia radničná budova centrálnej časti mesta, ďalej sídlo poisťovne Riunione Adriatica di Sicurta na nároží Zámockej a Puchmajerovej ulice, sídlo tenisového klubu, obchodný dom Chrobák a Babka na Smetanovom námestí, palác obytné domy Robotnícke záložne vo Veleslavínovej ulici alebo palác Melantrich na nároží Umelecké a Nádražní ulice. Projektoval aj očný pavilón mestskej nemocnice alebo modlitebňu metodistickej cirkvi. Koncom 30. rokov sa k tomu priradil palác Generálneho riaditeľstva Severnej dráhy Ferdinandovej s pozoruhodnou umeleckou výzdobou na Prokešovom námestí a susedný bytový dom. Vo svojich projektoch Kotas spájal cit pre účelnosť s dôrazom venovaným materiálovej skladbe, farebnosti i vycibrenej hmotovej a priestorovej kompozícii. Využíval formy nového klasicizmu a purizmu, obohatené o funkcionalistické princípy s ohľadom na dané prostredie. Pozornosť venoval modernej talianskej architektúre, sledoval tvorbu Le Corbusiera a ďalších predstaviteľov vtedajšieho umeleckého a architektonického života. Spolupracoval s umelcami, venoval sa spolkovej činnosti. Okrem Moravskej Ostravy sa podieľal na utváraní moderného Brna, Prahy alebo kúpeľov Teplíc nad Bečvou. Tento rok vydaná monografia Kotasovho celoživotného diela pojednáva o všetkých týchto etapách jeho tvorby. Úvodná prednáška jedného z editorov zväzku sa zameria predovšetkým na Kotasove ostravské plány a realizácie v kontexte architektonického vývoja 20. a 30. rokov minulého storočia.