Je príznačné, že si Milan Pitlach za sprievodcu svojho fotografického cyklu podmanivo atmosférických krajín zvolil Zarathustru. Nejde však o ilustrácie či snáď interpretácie jeho príhovorov z prelomového diela Friedricha Nietzscheho, ktoré fotografie v knihe sprevádzajú, ale – čo je oveľa cennejšie – o ich vzájomný dialóg. Pitlach vo svojich fotografických záznamoch krajín nepoužíva lacné efekty v snahe upútať či ohromiť diváka priamočiarymi a páčivými obrázkami, ide až na samu hranicu vnútornosti a intímneho prežívania, kedy necháva svoj vnútorný svet, svoje úvahy, meditácie a vízie prejaviť v podobe skutočných - vyfotografovaných krajín. Motívy, ktoré zaradil do svojej knihy, či už sú to zábery na nedozerné rozlohy mora a púšte alebo bez prestania premenlivé nebo, snímky zachytávajúce pamäť kameňov a neskrotnú silu živlov či pripomienky extázií v tanci a okamihoch lásky, vypovedajú o vznešenej sile prírody života. A práve tiež v tom spočíva ona neobvyklá blízkosť a korešpondencia s Nietzscheho filozofickou tvorbou. Pitlach sa spolu s Nietzschom pýta po podstate a zmysle ľudskej existencie, preto sú jeho fotografie tak naliehavé, tak hlboko ľudské.