Biblia kralická zaujíma v bohatej tradícii českých prevodov Písma postavenie výnimočné. Špecificky český nápravný smer stredovekej západnej cirkvi, jednota bratská, vytvorila sústredeným kolektívnym úsilím svojich vzdelávacích elít vybrúsený a jednoliaty prevod z pôvodných jazykov a súčasných najlepších protestantských prekladov. Po šesťdielnom vydaní, v ktorom novozákonný zväzok predstavoval revidovaný av poznámkovom aparáte výrazne rozšírený Blahoslavov preklad, nasledovali ďalšie edície. Najpodrobnejšie komentovaným biblickým dielom bratov sa stalo druhé vydanie posledného dielu Šesťdielky, samostatne publikovaný Nový zákon z roku 1601, na ktorom sa výrazne podieľal kalvinisticky orientovaný biskup Zachariáš Ariston. Práve spomínaná úprava zo začiatku 17. storočia, v ktorej sa završuje predbielohorská bratská tradícia komentovaného novozákonného prekladu a ktorá predznamenáva znenie poslednej Kralickej biblie z roku 1613, je teraz čitateľom predložená v kritickej edícii, zachytávajúcej všetky jazykové varianty od Blahoslavovho 1564 do poslednej kralickej verzie z roku 1613 a hlavnej dobovej cudzojazyčnej predlohy, z ktorých bratia mohli čerpať. V dejinách vedeckého úsilia sa tak vďaka kolektívu bohemistov a biblistov prvýkrát uskutočňuje myšlienka, o ktorej realizácii sa usilovali generácie predchádzajúcich bádateľov: kritické vydanie novozákonného textu Biblie kralickej.