Kríža v krajine sú často to jediné, čo prežilo vojny, režimy, presídľovanie obyvateľov. Veľakrát ich ani nevnímame, sú pre nás prirodzenou súčasťou krajiny. Miesta spočinutia, odpočinku a kontemplácie, orientačné body v krajine, nadčasové objekty spoluvytvárajúce charakter krajinného a verejného priestoru, ako aj toľko potrebnej pamäte miesta. Práve pohraničie bolo miestom mnohých stretov. Tu prechádzali utečenci počas prvej svetovej vojny, komplikovane tu vznikali hranice prvej československej republiky, aby sa po dvadsaťročnom spolužití opäť premaľovávala hranica podľa jazyka a veľmocenských ambícií nacizmu. Boli nemým svedkom udalostí druhej svetovej vojny, v ktorej zmizlo židovské etnikum, odsunu nemecky hovoriaceho obyvateľstva aj naťahovanie drôtov a rastu železnej opony, rozdeľujúcej rodiny, národy i štáty. Aj dnes sú mementom nášho správania sa ku krajine ako takej. Fotografi Rudof Prekop a Martin Mlynarič mapovali kríže na Dačicku viac ako dva roky, potom boli v spolupráci s archivármi popísané a lokalizované. Vznikla kniha, ktorá je akýmsi "herbárom krajiny" tvoreným v rôznych ročných obdobiach fotenými krížmi vždy v krajinnom kontexte, doplnenými citlivými textami o krížoch ako takých, dejinách Dačicka, spiritualite krajiny a tamojšej faune a flóre. Kniha je plastickým obrazom krajiny umožňujúcej miestnym a znalým ponoriť sa v jej znalosti hlbšie a neznalé vábiace ju navštíviť.