Je v 21. storočí ešte vôbec možné vybudovať a uchovať základy pevného a trvalého vzťahu, v prostredí plnom povrchnej, roztrieštenej komunikácie, strachu, že o niečo prídeme, neschopnosti odkladať uspokojenie či „zošívaných“ rodín, keď navyše stále narastá počet ľudí žijúcich osamote ? Aj v tejto situácii túžime po vzájomnosti a láskyplnej spolupatričnosti. Kniha pojednáva o situáciách, ktoré ohrozujú harmonický vzťah (prehnaná závislosť jedného partnera, nezrelosť), o úskaliach riešiteľných v párovej terapii (triangulácia, prerámovanie, neutrálny postoj terapeuta), o dôležitosti prvého stretnutia, o nedostatočnosti jazykových prostriedkov a dôležitosti , o kreatívnych vzťahových riešeniach, o terapeutických výzvach pri riešení nevery, o používaní metafor ao rozhodovaní, či má zmysel vo vzťahu zotrvávať.