O vrcholnej dôležitosti ústnej Tóry, bez ktorej by Tóra nikdy nebola celá, vypovedá jedna kúzelná chasidská historka, ktorú spomína novodobý izraelský filozof a historik Gershom Scholom. Ak mal slávny Jisrael ben Eliezer, zvaný Baal Šem Tov, zariadiť čosi veledôležitého v prospech všetkého stvorenia, odobral sa na konkrétne miesto v lese, rozložil oheň a pohrúžil sa do hlbokej meditácie. Keď skončil s modlitbami, vrátil sa domov a zistil, že prianie bolo vypočuté. Keď mal o generáciu neskôr urobiť to isté Magid z Mezriče, známy ako Dov Ber, tiež zamieril na ono miesto v lese. Rozrábať oheň už nesmel, ale devekut ovládal av duchu sa dokázal bezprostredne spojiť s nebeskou mocou. Aj to prinieslo vytúžený výsledok. Potom, opäť o generáciu neskôr, sa potreboval rovnakej úlohy zhostiť rabi Moša Leib zo Sasova. Oheň rozkladať nemohol a tajné meditačné techniky, bez ktorých sa modlitba nezaobíde, už neovládal. Poznal však ono miesto v lese – a napodiv stačilo aj to. Na svojom zámku, o ďalšiu generáciu neskôr, zasadol potom na zlatú stolicu rabi Jisrael z Rižinu a vážne sa zamyslel. Uvedomoval si, že oheň rozkladať nesmie, modliť sa nevie a tajné miesto v lese nepozná, ale povedal si, že je o tom schopný rozprávať. A zistil, že to funguje tiež. Druhý diel Legend Židov je zo štvorice najkratší. Rozpráva prevažne o osudoch Židov v Egypte. Najprv nás zoznámi s Jozefom, ktorý sa z otroka vypracuje na mocného správcu krajiny egyptskej, potom nám opíše strastiplný zápas Jóbov a nakoniec aj celú egyptskú anabázu Mojžišovu, zavŕšenú slávnym odchodom Židov z Egypta.