Monografia venovaná recepcii Leoša Janáčka a jeho hudby, v tomto prípade zameraná na prvých šestnásť rokov Janáčkovej umeleckej kariéry, je svojou témou publikácia muzikologická, spôsob riešenia danej témy ju však skôr radí do oblasti kultúrnej histórie. Kniha je vyústením Zapletalovho dlhodobého bádateľského záujmu o dejiny hudobnej kultúry na Morave. Autor kladie dôraz na uvádzanie a kritickú recepciu Janáčkovej ranej umeleckej činnosti, a to nielen skladateľskej, ale aj dirigentskej a zbormajstrovskej, klaviristickej a i. Vzhľadom na to, že spomínanú problematiku sleduje predovšetkým s ohľadom na kultúrne a sociálno-emancipačné snahy českého národa v Brne na Morave, je táto kniha tiež dôležitým príspevkom k poznaniu vývoja českého a nemeckého národného vedomia, špecifickejšie potom národného obrodenia na Morave.