Ľudská reťaz (2010) je posledná básnická zbierka Seamusa Heaneyho, írskeho laureáta Nobelovej ceny za literatúru. Miešajú sa v nej spomienky na rodičov, elegie na priateľov, variácie na Vergiliovu Aeneidu či na stredovekú írsku a modernú francúzsku poéziu - básnikov hlas ustavične rozpráva s inými hlasmi a básne dávajú priestor životom druhých. Vecnými popismi pritom stále znovu prekmitávajú závratnejšie svetlá a hlbšie tiene. Významové roviny sa prelínajú, severoírska rieka sa premieňa vo Vergiliove Léthé a zo starnúceho básnika sa na okamih stáva nedočkavý plavčík vyplávajúci za prvým dobrodružstvom. Úžas z obzorov a starostlivosti o konkrétne - v striedaní týchto dvoch momentov spočíva Heaneyho videnie.