Od počiatku civilizácie sa znalosť vôní stala súčasťou tradícií ľudstva, a túto znalosť môžeme nazývať magická aromaterapia. Niektoré vonné rastliny sa nosili ako súčasť odevu alebo sa vdychovala ich vôňa na uzdravenie tela. Kvety sa používali na privolanie lásky a na zabezpečenie jedla a ochrany. Najvzácnejšie, najdrahocennejšie a najaromatickejšie rastliny boli ponúkané ako obetiny bohyniam a bohom. Hoci cieľom bolo potešiť božstvá, dym z kadidla tiež pôsobil na účastníkov bohoslužby. Napríklad dym stúpajúci z páliaceho sa kadidla priamo zvyšoval duchovné zapojenie účastníkov do rituálu. Okrem toho boli isté vône používané v magických rituáloch na navodenie zodpovedajúceho stavu vedomia, nevyhnutného na vykonávanie mágie. Niektoré vône tiež zvyšovali fyzickú (bioelektrickú) energiu ľudského tela, ktorá mohla byť ďalej smerovaná k naplneniu cieľov rituálu. Ľudia odhalili, že konkrétne vône sa úzko spájajú s danými magickými zámermi ako sú privolanie lásky, uzdravenie, psychické uvedomenie, očista a sex, a tak sa tieto vône inhalovali ako súčasť základných rituálov využívajúcich fyzickú energiu. Takéto techniky vydržali až do dneška a stoja pri vzniku vonných olejov a tyčiniek používaných v ľudovej a ceremoniálnej mágii.