Terézia prežila svoj dospelý život na niekoľkých metroch štvorcových, a predsa sa stala patrónkou misií po celom svete. Jej zrenie k priezračnej prostote a dôvere nebolo jednoduché, prešla si mnohé duchovné krízy a temnoty, a pritom je hlásateľkou Božieho milosrdenstva a nádeje. Neurobila nič oslnivého, a napriek tomu sa jej Autobiografické spisy stali jednou z najčítanejších duchovných kníh. Chcela žiť úplne v skrytosti, a dnes ju milujú a vzývajú s prosbou o príhovor milióny kresťanov. Žila len necelých dvadsaťpäť rokov, nedostalo sa jej valného formálneho vzdelania, ale pre Bohom vliatu múdrosť bola vyhlásená učiteľkou cirkvi. De Meesterova štúdia (v origináli Les Mains vides, „Prázdne ruky“) už dnes patrí ku klasickej duchovnej literatúre. Autor ukazuje nielen duchovné zápasy a zrenie svätice, ale predovšetkým jadro jej spirituality, ktoré spočíva v pokornej dôvere v Božiu lásku av túžbe na túto lásku odpovedať, akokoľvek nepatrným spôsobom. Slovami kardinála Martiniho, jej „malá cesta“ nás vracia k samej podstate kresťanstva. Druhé, prepracované vydanie vychádza s citáciami z nového prekladu autobiografických spisov (Príbeh jednej duše, KNA 2016).