Podiel Martina Luthera na cirkevnej reformácii nepochybne patrí medzi významné míľniky dejín Božieho ľudu. Svedčí o Bohu, ktorý si do služby nepovoláva bezchybných a neomylných ľudí, ale obyčajných hriešnikov, ktorým daruje svoju milosť a odpustenie. Hriešnikov, ktorých posväcuje, aby sa stali nástrojmi na plnenie jeho vôle – spásy hynúcich duší. Luther pochopiteľne nebol tým, kto reformáciu začal. Zverejnenie Lutherových 95 téz nebolo prvým reformačným krokom stredoveku. Koreň reformácie začal rásť oveľa skôr – za Jána Viklefa v Anglicku či Jána Husa v Čechách. Martin Luther sa v skutočnosti pôvodne nehodlal púšťať do celkovej reformácie cirkvi. Neusiloval sa o získanie vplyvu, nechcel sa stať známou osobnosťou, neprial si zakladať novú cirkev či zbory. Udalosti ale čoskoro nabrali iný smer a Luther, poslušný Božiemu vedeniu, zdvihol pochodeň svojich predkov, aby z jej svetla rozdúchal oheň, ktorý prečistil celú vtedajšiu Európu. Oheň, ktorého plamene planú, hrejú a osvecujú cirkev až do dnešných dní. Oheň Božieho slova a pravdy evanjelia, ktorá stále zachraňuje hriešnikov a posväcuje Boží ľud!