Obraz fiktívneho kibucu päťdesiatych rokov je pre Amosa Oze návratom do miest, kde sa zrodilo jeho písanie. Žijú tu okrem iných aj osamelí ľudia, ktorí sa s kolektivistickým duchom prostredia ťažko vyrovnávajú. Skutočné sny sa stretávajú s idealizmom v príbehu otca, ktorý sa rozhodne postaviť milenci svojej dcéry, svojmu priateľovi a rovesníkovi, v osude starého záhradníka, ktorý na svojich pleciach nesie celú ťarchu tohto sveta, alebo v líčení ženy, ktorá svojej sokyni píše mučivo zvrátené listy . Ozovo brilantné literárne majstrovstvá sú tu opäť hlboko ľudské, empatické a zároveň kritické k dejinám i spoločnosti.