Kniha vychádza z najmodernejších trendov historického bádania, teda mikrohistórie ako zmenšeného obrazu všeobecných historických procesov a trendov. V centre poznávania tu stojí človek – aktívny činiteľ dejín. Druhú stranu naplnenie konceptu mikrohistórie predstavuje využitie mimoriadneho bohatstva juhočeských archívov, ktoré v tomto ohľade majú svetový význam. Centrom bádania je tu jedna zo všetkých treboňského panstva - Bošilec. Cieľom monografia nie sú však dejiny obce, ale dejiny ľudí, ktorí v tejto dedine žili: odkiaľ do obce prichádzali, kam odchádzali, koho si vyberali za svojich životných partnerov, ako sa správali vdovci a vdovy, aké bolo postavenie "zmrhaných" žien, ako títo ľudia vychádzali s vrchnosťou, skrátka aká bola vôbec každodennosť v pobělohorských Čechách. Monografia sa zaoberá jednotlivými sociálnymi vrstvami v Bošilci – sedliakmi, chalupníkmi a podruhmi – a ich životnými stratégiami. Časový záber práce siaha od neskoro rožmberského obdobia až po konsolidované schwarzenberské panstvo v začínajúcich reformách okolo roku 1750. Takto koncipovaná monografia doteraz v českej ani európskej historiografii nevznikla.