Lekári sa celé storočia marne pokúšajú definovať duševnú chorobu. Ak teda nevieme, čo to je, ako ju môžeme diagnostikovať a liečiť? V 70. rokoch 20. storočia sa stanfordský psychológ David Rosenhan a ďalších sedem duševne zdravých, bezproblémovo fungujúcich členov spoločnosti pokúsilo nájsť odpoveď na túto otázku. Anonymne sa dali hospitalizovať do liečebných duševne chorých po celej Americe, aby tak odskúšali, nakoľko sú psychiatrické nálepky oprávnené. Boli nútení zostať tam, kým „nedokážem“, že sú duševne zdraví, a všetci ôsmi odchádzali nielen so znepokojivými diagnózami, ale s ešte hrozivejšími príbehmi zo svojej liečby. Rosenhanov prelomový výskum vniesol do psychiatrie zásadnú zmenu, ktorá viedla k zatváraniu psychiatrických inštitúcií, ale aj navždy zmenila spôsob určovania psychiatrických diagnóz. Susannah Cahalan nám v tomto priamo detektívnom príbehu predstaví svoj brilantný výskum a ukáže, že nie všetko sa odohralo tak, ako sa javilo na prvý pohľad. Čo sa za zavretými dverami liečebné skutočne dialo?