Autori sa zameriavajú na panarabské hnutie Moslimské bratstvo as ním spriaznené politické strany a hnutia. Okrem okolností vzniku a histórie jeho regionálnych odnoží sa podrobnejšie zamerali na súčasnosť a vyhodnotili dopady vojenského prevratu, počas ktorého bol zvrhnutý egyptský prezident Mursí. Zásadnú pozornosť venujú tým krajinám, kde sa Moslimským bratom či ich sympatizantom podarilo vytvoriť politickú stranu alebo hnutie, ktoré sa stalo významným segmentom danej národnej politickej scény (parlamentnou, vládnou stranou či hlavnou opozičnou silou). Bol skúmaný aj ich reformný potenciál. Hnutia a strany boli posudzované podľa ich postojov k následným otázkam: sekularizácia, úloha islamu a islamského práva v spoločnosti, názory na politický pluralizmus a parlamentnú demokraciu, postoj k inovercom alebo etnickým menšinám, k mimovládnym organizáciám a občianskej spoločnosti, k terorizmu a násiliu, preferovaný charakter štátoprávneho usporiadania a ekonomického modelu, zahraničnopolitická orientácia, chápanie ľudských práv a základných demokratických slobôd, riešenie sociálnych problémov. Autori vychádzali z kľúčových programových dokumentov jednotlivých strán a hnutí. Zamerali sa na Egypt (Moslimské bratstvo – Strana slobody a spravodlivosti), Sýriu (Moslimské bratstvo), Sudán (Národný islamský front), Tunisko (an-Nahda), Maroko (Strana spravodlivosti a rozvoja), Palestínske autonómne územie (Hamás (Islamský akčný front) a Jemen (Islah). Štúdia bola zasadená do celkového regionálneho i medzinárodnopolitického a bezpečnostného kontextu.