Nie je nutné vzdať sa psychoterapie, aby ste mohli nasledovať cestu budhizmu. Táto kniha môže priniesť pokoj do duše tým, ktorí majú dojem, že si budhistické učenie a západná psychológia v mnohom odporujú. Ukazuje, ako sa môžu v skutočnosti vzájomne dopĺňať. Psychológ a dlhoročný praktizujúci tibetského budhizmu prináša pohľad, ktorý osvetľuje vzťah medzi emóciami a duchovnou praxou. Náš citový život vidí ako niečo, čo leží v samotnom jadre nášho prebudenia. Často sa predpokladá, že sféra emócií je jednou z oblastí, kde sa budhizmus a západná psychológia rozchádzajú. Máme emócie vnímať ako cenné, podrobovať ich skúmaniu a pracovať s nimi ako s vodítkami, ktoré nás dovedú k hlbšiemu sebapoznaniu? Alebo sú niečím, čo by sme mali ignorovať a čomu by sme sa mali vyhýbať, akonáhle to rozpoznáme? Podľa Roba Preeca nie je ani jeden z týchto extrémnych pólov správny. Vytyčuje cestu terénom emócií v ich vzťahu k budhistickej praxi, pričom ukazuje, že aj keď sú emócie naozaj tým, čo sa v budhistickom učení označuje ako „skandhy“ (zložky iluzórneho „ja“), môžeme sa toho na základe týchto skandh veľa naučiť. Pozornosť venovaná ich obsahu prispieva nielen k psychickému zdraviu, ale tiež nám otvára hlboký vhľad do povahy skutočnosti. Autor čerpá z vlastných skúseností s emóciami a meditáciou, ktoré získal prostredníctvom svojho štúdia tibetského budhizmu a psychoterapie, a ukazuje, ako môže práca s emóciami doplniť meditačnú prax.