Postavy z prózy Miroslava Drábka Náhradná služba spája "robenie divadla", ktoré nie je len ich spoločným záujmom, ale má pre nich aj vyslovene existenciálny rozmer. Sú to totiž ľudia na okraji spoločnosti, spravidla bezdomovci, pre ktorých čas strávený prípravou divadelnej inscenácie predstavuje vzácnu príležitosť zdržiavať sa v priestore vzájomnej dôvery, dialógu a nádeje na ocenenie. Drábek vládne umením charakterizovať svoje postavy vecne, nesentimentálne a pritom so zaujatím a dokáže presne určiť ich miesto v rozvrhu spoločnej hry. Za leitmotív Drábkovej prózy tak možno - v niekoľkonásobnom zmysle - pokladať "hľadanie vlastnej role", ku ktorej sa s nemalými ťažkosťami, ale aj s vytrvalým nasadením prebíjajú svojrázni herci spolu s vynaliezavým režisérom v partii trpezlivo vnímavého a pritom zábavného rozprávača.