Vtipný román z reálneho prostredia má ambície stať sa populárnym čítaním pre dospelých, ale aj dospievajúcu mládež. Čtivý príbeh prináša svižný dej so zaujímavou zápletkou, nečakanou pointou a šťastným koncom. „A predsa máme niečo nové, mami!“ „Čo také, srdiečko?“ začujem mamu. „Pavúka. Máme doma Arašida!“ Sprudka sa otočím na sestru a uštedrím jej búchanec do stehien. Ďalej nedosiahnem. Zasyčím cez zuby: „Si si hlúpa, alebo čo? Mama sa to nesmie…“ „Mami, Dorota ma zase bije. Búchla ma päsťou do nohy.“ „Čo hovoríš?“ znie prerušovane mamin hlas, pretože spojenie sa stráca, „ak máme doma pavúka, neboj sa ho, Lujza. Povedz otcovi, nech ho chytí. Vieš, ako sme to naposledy robili my.“ Lujza sa tvári že nevie, ale ja viem. Mamka, keď otec nebol doma, priložila na stenu doštičku. Podsunula ho pod pavúka a cedníkom z umelej hmoty ho priklopila. Preniesla ho na záchod. Hodila do misy a spláchla. Pavúk sa utopil. Ja viem, že to nie je správne. V biológii sme sa učili, že pavúky chytajú do sietí muchy a odporný hmyz, ale u nás doma muchy nesprávame. My správame Arašida. „Tak sa opatrujte, počúvajte, a bozkávam vás. Všetky tri! A pozdravujte babičku a deda.“ Rozlúčime sa s mamou, a keď prídeme k babičke a tete Kvete zamávame do auta, vydrhnem Lujza žalúdok. Najradšej by som jej ho vzala štetkou na čistenie záchodovej misy. Strčila by som jej tú štetku do krku a... škoda reči. Lujza vykecá každé tajomstvo.