Hovorí sa, že človek zmúdri a porozumie sám sebe až k starnutiu – inými slovami, že v neskoršom veku nájde sám seba. Čo si má ale hlavný hrdina počať vo chvíli, keď sám seba nájde doslova? Áno, emeritného docenta bohemistiky Igora Juráška by ani v najčernejšom sne nenapadlo, že keď sa po mnohých desaťročiach vydá do mestečka Starej Rasošky, kde kedysi začínal svoje učiteľské povolanie, nájde tam za živým plotom mŕtvolu... seba samého! ***** Po prvotnom šoku ide ako zákona dbalý muž ohlásiť nález na miestnej policajnej stanici. Tak zapeklitý prípad však rýchlo smeruje do najvyšších policajných poschodí. Podozrivý (rovnako ako „vojna s Turkom“) musí byť, takže sa ním stáva sám nešťastný nálezca. Starý pán, prenasledovaný výčitkami svedomia voči svojej oddanej manželke Hedvice, ktorej – mierne povedané – nebol vždy úplne verný, voči celej plejáde ďalších žien, ktorým nedokázal odolať, a nakoniec aj voči niekoľkým kolegom či priateľom, ktorých ceste na onen svet nevedel (ako sám seba obviňuje) zabrániť, sa uchýli k rekapitulácii vlastného života. Pri spomienkach av snoch, ktoré ho prenasledujú, sa ponárajú do hlbín svojej duše a „dejú sa zázraky“. Že by Igor Jurášek konečne dospel? ***** Ako tomu u Čepelky – prozaika býva, ani tentoraz nebudeme len premýšľať či nedajbože trúchliť, ale tiež sa pobavíme a budeme sa potuteľne usmievať, možno dokonca nahlas smiať… alebo aj my prezrieme? ***** celková stopáž: 5 hodín a 24 minút