Pre matematiku dvadsiateho storočia je príznačné, že jej hlavný prúd skúmajúci a zároveň aplikujúci nekonečno, hoci v bizarných ideálnych svetoch, je založený na klasickej Cantorovej teórii nekonečných množín. Tá sama sa potom opiera o problematický predpoklad existencie množiny všetkých prirodzených čísel, ktorého jediné – a to navyše teologické – odôvodnenie býva zamlčované a vytláčané do kolektívneho nevedomia.

Kniha najskôr skúma teologické základy, z ktorých klasická teória množín vznikla a na ktorých sa rozvíjala. Autor varuje pred nebezpečenstvami skrytými v konštrukcii teórie množín, ktoré možno vysledovať v prácach niektorých významných matematikov, ako aj v jeho vlastných prácach. Potom predkladá argument o absurdite predpokladu existencie množiny všetkých prirodzených čísel.

Autorom budovaná nová infinitná matematika nie je však len obyčajnou negáciou súčasných názorov a predpokladov. Naopak, jeho teória je vedená opatrnou snahou o nové prekračovanie obzoru ohraničujúceho antický geometrický svet a predmnožinovú matematiku a snaží sa o užšiu korešpondenciu s prirodzeným reálnym svetom okolo nás. Druhá polovica textu je venovaná rehabilitácii nekonečne malých veličín aj ich zásadnej role v matematickej analýze.