Pätica rozhlasových hier Jana Vedrala, jedného z mála českých dramatikov, ktorí sa auditívnej dráme venujú dlhodobo a systematicky, je pre čitateľov možnosťou zaoberať sa akustickou archeológiou vlastného prežívania súčasného sveta. Texty vznikali v poslednom dvadsaťročí a sledujú nielen premeny spoločnosti, ale najmä reflexiu týchto premien, spoločenských mýtov a ich nositeľov. Autor vychádza z presvedčenia, že v našej emocionálnej pamäti sú zachované stovky pocitov, spojených s konkrétnymi akustickými počitkami. Preto v textoch hier skúma vedomé aj nevedomé pôsobenie týchto počitkov i zdrojov ich šírenia. Myšlienkový a citový smog normalizačné novoreči (Delfy), politických hesiel a reklamných sloganov (V skladisku mojej hlavy), blábolov a hlášok audiovízie (Dabér), českej a slovenskej takzvanej zábavnej hudby (Jackson) môže viesť k úplnej strate spoločenskej pamäte (Aneury). Vedralovej rozhlasovej komédie si môže sám "ozvučiť" každý čitateľ, ktorý prežil niekoľko posledných desaťročí v tejto krajine s otvorenými očami a ušami.