V češtine sa v poslednej dobe objavilo niekoľko knižných publikácií, pokúšajúcich sa v tej či onej podobe čitateľa zoznámiť s myslením Jacquesa Lacana (od ktorého napokon oficiálne vyšli v českom preklade iba dva texty). Táto kniha v tomto ohľade však predstavuje pokus úplne svojbytný: nejedná sa tak celkom o úvod v tom zmysle, že by sa čitatelia iba snažil "predžuť" ťažko uchopiteľné lacanovské koncepcie - hoci aj také partie v ňom nájdeme. Ide o úvod v silnom slova zmysle invenčný (ako napokon naznačuje názov): nejde o "imanentistickú" čítanie Lacana, ale o autorkinu vlastnú reflexiu (podoprenú suverénnou znalosťou Lacanových textov) ao to, že "lacanovské inšpirácie" sú tu predstavované v aplikovanej podobe . Tento interdisciplinárny záber treba na knihe oceniť predovšetkým, rovnako ako fakt, že sa autorka sústavne snaží uvádzať lacanovskú psychoanalýzu do vzťahu k špecificky českému kontextu - lingvistickému (Roman Jakobson), filozofickému (Jan Patočka), literárnemu (Karel Čapek, Bohu Kundera, JH Krchovský). Je úplne jasne zrejmé, že autorka je s lacanovskou analýzou oboznámená nielen teoreticky, ale má ju tiež veľmi dobre prakticky zažitú - odtiaľ citácie kasuistického materiálu, ktoré sa v českých textoch venovaných Lacanovi vyskytujú skôr sporadicky. Aj po tejto stránke zapĺňa kniha v našom kontexte nepominuteľnú medzeru.
Jozef Fulka