Seth sa kúri, zúfalý a osamelý v posledných okamihoch svojho zápasu s rozbesneným morom. Potom ale precitne. Nahý, hladný a smädný, ale pri vedomí. Ako je to možné? Vybavuje si predsa, ako sa mu lámali kosti, ako mu pukla lebka pri náraze o skalisko. Ako to, že je teraz tu? A čo je toto vlastne za podivné miesto? Seth začína pátrať po odpovediach, v nádeji, že možno nie je úplne sám, že sa neocitol vo svojom súkromnom pekle, ktorého sa toľko bojí, že tu možno je... niečo viac.